Sladká romantika :*

Dočkala som sa. Prišiel ten onen VEĽKÝ DEŇ. Dohodli sme sa, že sa stretneme na jednej frekventovanej (D1 to nebola) zástavke v centre mesta. Bratislavčania cez ňu prechádzajú každodenne. Zraz sme mali dohodnutý o 19:00, lenže mňa zdržiaval jeden nemenovaný profesor. Áno, tak neskoro som ešte bola v škole. Študentský život vie byť poriadne ťažký. Ako správne vychované dievča som ho samozrejme nenechala len tak čakať, a napísala som mu sms, že budem 5min meškať, a nech mi napíše, čo má na sebe. Dodnes si pamätám, ako mi odpísal, že má na sebe striebornú bundu. Vymotala som sa zo školy, samozrejme som vyzerala úplne inak, ako som si to predstavovala noc predtým. Unavená, strapatá, ... Prišla som na frekventovanú zástavku, rozhliadam sa, nič. Volala som mu, či ma čaká, a povedal, že áno, pri tabuli, kde sú napísané odchody autobusov. Vybrala som sa teda udaným smerom, len moju 15krokovú cestu mi skrížil nejaký pes, ktorý samozrejme nemal náhubok, majiteľ ho len pritiahol k sebe, ale fakt, že ma skoro uhryzol, ho akosi nezaujímal. Pokračovala som teda v dlhej ceste a uvidela som ho. Mal na sebe priesvitnú bundu a nie striebornú (ďalší dôkaz toho, že muži sa vo farbách nevyznajú). Neviem ako Vy, ale ja osobne nemám rada tie typické „dievčenské“ pusinkovačky a objímačky, pozdravovačky: „Ahooooooooooooooooooooooooooooooooooj!“ a tvárenie sa, že sme sa nevideli 10 rokov, keď sme sa pritom videli včera. Tak som sa mu teda pozdravila, usmiala, on na mňa ... Rozhodli sme sa ísť do mesta. Vybavila som jeden hovor (bol veľmi dôležitý s mojou najúžasnejšou spolubývajúcou, či mi kúpila večeru) a plynule sme pokračovali do mesta a do podniku. Spýtal sa ma, kam chcem ísť, no keďže sa v podnikoch moc nevyznám, tak mi to bolo jedno. Vybral nám podnik, kde sa nefajčí (nenávidím fajčenie, spravil si tým u mňa očko). Chcela som odľahčiť situáciu, tak som povedala:

-„škoda, chcela som si zapáliť“.

Myslím, že môj vtip sa moc nepodaril, no usmial sa, aby som sa necítila hlúpo. Bolo to od neho milé. Sadli sme, objednali. Prišla tá povestná trápna chvíľa. Čo sa ho mám opýtať? Keď človek nevie o čom, väčšinou začne počasím a pod. ,ale ja? Otázky, ktoré by ste sa nikdy nikoho nepýtali. Možno tak v otázkovom zošite. Tak napríklad, opýtali by ste sa niekoho na prvom rande, ktoré tri veci by si vzal na opustený ostrov? Potom som sa však polepšila, a spýtala som sa na obľúbenú pesničku, ... Večer bol celkom fajn. Keďže sme bývali kúsok od seba, išli sme spolu rovnakým autobusom. Nastúpili sme, sadli sme si. Čakala som, že ma pôjde odprevadiť na internát, no myslela som si moc. On zasa čakal pusu na rozlúčku, a v tomto prípade si myslel on moc. Keď som prišla, rozprávala som, ako bolo a bla bla bla. Na druhý deň, áno, na druhý deň, neodbil ma, ma prišiel pozrieť večer z práce pred internát. Chvíľu sme sa porozprávali, usmievali, a dohodli sa, kedy sa zasa uvidíme. Všetko bolo tak pekné, romantické.

4.11. (dátum som si vymyslela), ale bola to sobota, sme si spravili prvý výlet. Išli sme na limonádu, ktorú som si nechala vybrať ním. CHYBA. Dievčatá, vyberajte si pitie samy, predídete tým nie zrovna chutným limonádam. Sedeli sme oproti sebe, ale za jeho chrbtom bola veľmi natešená mamička, ktorá mala evidentnú radosť z toho, že vie používať fotoaparát, a cvakala ním svoje dieťa, ktoré sa hralo neďaleko mňa, snáď každú sekundu s pomocou blesku. Asi si viete predstaviť, ako som vkuse žmúrila. Nedalo sa nič robiť (chvalabohu) a spýtala som sa Johana, či si môžem sadnúť k nemu. Odpoveď bola pozitívna, čo ma potešilo a s čím som tak trochu (na 100%) rátala. Voňal krásne, ani to neviem opísať slovami, ale tú vôňu si pamätám dodnes a vždy sa otočím, keď okolo mňa prejde niekto, kto použil rovnaký parfum. Keď sme dopili „vynikajúcu limonádu“, šli sme ešte na hrad. Kým som vyšla všetky tie schody, som sa nenormálne spotila. Moja chyba to však nebola. V počasí predpovedali, že má byť chladno a nie že má byť slnečno. Keď sme sa konečne dotrepali hore, bola hmla (žeby zákon schválnosti?). Zima nebola, tak sme chvíľku postáli na hrade, evidentne som túto pauzu potrebovala, pretože som lapala po dychu ... a v tom, to prišlo, naše prvé objatie. Bola som celá dopotená, ale bolo to to najkrajšie objatie v živote. V ten deň som sa dočkala aj odprevadenia na stanicu. Stál so mnou, čakal, a ja som si na jeho rameno položila hlavu. Nepovedal nič a ja som mohla cítiť jeho vôňu. Keď prišiel vlak, išiel so mnou na nástupište, mali sme čas, tak aj do vlaku, ktorý práve došiel. Sedeli sme vedľa seba, vyložila som si naňho nohy (predtým som sa ale opýtala, či môžem), hladkal ma po nich, ...

Večer, keď som už bola doma, som mu napísala sms, že ďakujem za pekný deň. Bola som cela rozžiarená, stále som sa usmievala, ... Vymenili sme si pár správ a od toho dňa sme boli oficiálne spolu. Moja prvá láska. Môj prvý chlapec, ktorý bol pre mňa tým najkrajším, najdokonalejším, najvoňavejším, najpozornejším, najromantickejším, a ešte veľa naj..., ale hlavne, bol INÝ ako všetci.