Valentín :*

Blížil sa Valentín. Pre podaktorých je to len komerčný, americký sviatok. Tvrdia, že lásku by sme si mali prejavovať a dokazovať počas celého roka, nielen jeden deň. S tým súhlasím, ale deň zaľúbených oslavujem aj tak. Veľmi som sa tešila, lebo som na Valentína bola prvýkrát zadaná a mohla si  tak vychutnať všetko, čo k tomu patrí.

V obchodoch to bolo opäť podobné ako pár dni pre Vianocami. Všade samé ozdoby, srdiečka, čokoládky, ... Tento raz som vymyslieť darček pre Johana vedela. Kúpila som červený vankúšik v tvare srdca (prekvapivé), mamina mi našla v obchode „medailu“, na ktorej bolo napísané „najlepšiemu priateľovi (snáď) si to pamätám správne, kartu, kde bol text a ja som sa podpísala a teraz pozor!!!! Kúpila som korkovú nástenku, dala som vytlačiť nejaké jeho fotky, moje, dve naše, povystrihovala srdiečka z červeného papiera a fotky som čo najkrajšie popripínala na nástenku. Bola som so sebou spokojná.

Vytváranie tohto darčeka mi šlo od ruky. Ručné práce ma veľmi bavia, je to moje hobby. Vždy keď mám viac času, tak si niečo spravím. Je to pre mňa skutočný relax. Mnoho vecí som ponachádzala na internete a vyskúšala ich. Niektoré sa mi podarili viac, niektoré menej, no zväčša som vždy úspešná. Treba sa pochváliť.

Takto pripravená som sa tešila na deň D. Bol večer pred tým, za pár hodín som sa chystala spať. Pozerala som televízor a prišla mi sms. Bola od Johana. Napísal mi, že je koniec, že ho máme všetci nechať. Ďalší rozchod. Nič som nespravila, ničím som mu neublížila a zasa sa so mnou rozchádza. Obaja sme boli doma, zajtra sme sa mali stretnúť v Bratislave. Zostala som vykoľajená, nechápala som. Skúsila som mu volať, no zrušil ma. Rozplakala som sa. Asi veľa z Vás by sa na takého chalana vykašľalo, ale ja som ho stále ľúbila. Nechcela som ho stratiť. Zajtra mal byť náš deň, deň zaľúbených a zrazu bolo po všetkom. Neviem presne kto sa komu ozval, ale obaja sme do telefónu mrnčali, prosila som ho, aby sme sa zajtra stretli, že bude Valentín, že si všetko vysvetlíme, nech to nezahadzuje, že ho ľúbim.

Myslím, že za týmto celým boli tak trochu jeho kamaráti, ktorých som chvalabohu nevidela, ale už len z počutia mi moc nesadli. Jeden pár som však mala česť spoznať. Tomáš a Zuzka. (pozmenené mená, pre istotu, človek nikdy nevie). Stretli sme sa v Johanovej práci. Samozrejme to bolo „spontánne“ stretnutie. Predstavili sme, prehodili pár viet. Zrovna na nasledujúci deň som odchádzala do Holandska. Neviem ako sme sa dostali k téme hory, keď sa ma Zuzka opýtala: „V horách je more, že?“ Môže sa toto opýtať kompletná žena? Stačilo mi, hneď som si o nej spravila obraz. Bohužiaľ, takýchto „múdrych“ priateľov má Johan viac.

Keď som s Johanom volala, bolo počuť, že úplne triezvy nie je, ale dohodli sme sa, že sa zajtra stretneme. Vyplakaná, ale šťastná som šla do postele a tešila sa na druhý deň. Za pár minút mi zavolal ešte raz, a to so „závažným“ problémom. Mal studené nohy (haha). Problém sme vyriešili a obaja šli spať.

Dočkala som sa. Valentíííííííín. Opäť som sa vyparádila, keďže išlo o sviatok a chystala som sa za milovaným. Všetky potrebné veci som si pobalila, šla na vlak. Cestou k nemu som ešte odbehla do Tesca, aby som Murke kúpila papať. Počas toho, ako som sa presúvala zo stanice k nemu na byt sme si písali, ako mám rýchlo prísť, ako chce byť už so mnou, ako ma chce. Konečne som sa dostavila na miesto určenia. Všetko bolo po starom, po včerajšom rozchode ani stopy. Dali sme si darčeky, pusy, ... Dostala som šálku s našou fotkou, dokonca s nápisom, ktorý som si všimla až po tom, ako sme sa vrátili z večere z mesta. Bolo na nej napísané: Láska má mnoho podôb, no najkrajšia si ty. Krásne. K tomu aj ružičku. Na večeru sme šli do mesta, ako som spomínala, keďže bol deň zaľúbených po podnikoch chodili slečny, ktoré predávali ruže. Dostala som ďalšiu. Večer nemohol byť krajší. Dojedli sme, vrátili sa na byt. Chvíľu sme pozerali nejaký film, alebo seriál, išli do sprchy a spať. (v ten večer sme sa milovali, nebolo to prvýkrát, no vtedy mi počas nášho milovania povedal, že chce mať so mnou deti. Myslím, že každému dievčaťu, slečne, žene takéto priznanie utkvie v pamäti. Ľúbila som ho ešte viac).

Valentín bola za nami. Otočení k sebe, držiac sa za ruky sme zaspali.