Pokračovanie Vianoc a náš Silvester :)

Snažila som sa zostať pokojná, ale moc sa mi to nedarilo, keďže mi nič viac nechcel povedať. Z domu som napísala, že som doma a zavolal mi. Konečne som sa dozvedela pravdu. Dostal bitku, lebo chcel pomôcť kamarátovi. Výsledok bitky? Narazené rebro a modrina na tvári. „Najlepšie“ na tom všetkom bolo, že tých hlupákov mal medzi svojimi priateľmi už na niekoľkokrát spomínanej sieti. Ukázalo sa, že asi nie je najlepším riešením pridávať si medzi priateľov každého, kto Vás o to požiada. Priateľom by mal byť niekto, koho poznáte, komu dôverujete, na koho sa môžete obrátiť s prosbou v hociktorej hodine, niekto, o kom viete aspoň jednu dôvernú vec. Nie niekto, kto má s Vami spoločných dvadsať jeden priateľov, a to ho automaticky robí aj Vaším priateľom (koniec úvahy ). Myslím, že po dvoch dňoch som sa stretla s mojím dobitým priateľom. Modrinu moc vidno nebolo, ale dopriala mi to, čo som mala rada. Johan sa neholil, a keď bol zarastený bol ešte viac sexy ako inokedy. Modrine som v duchu ďakovala, no narazené rebro robilo šarapatu. Rebro bolo narazené na tej strane, na ktorej spával otočený ku mne, čiže pri zaspávaní som sa mohla pozerať naňho, chytiť ho za ruku, ... no a teraz som sa mohla pozerať na vlasy, na chrbát, ... Občas som ho preliezla a spali sme tak, ale nie vždy mi to prešlo, nakoľko ja som mala pridelenú ľavú stranu postele a on pravú stranu.

Konečne sme si spravili NAŠE Vianoce. Ako som spomínala pri Mikulášovi, rada sa s darčekmi vyhrám, a to isté platí aj pri ich zabaľovaní. Vždy si nakúpim baliace papiere, všetko sa snažím precízne zabaliť, nech človek vidí, že som si na ňom dala záležať. Keď darček zabalím, spravím, teda ak sa podarí, zo zvyšku papierov mašličku.

Takto precízne zabalené darčeky som si teda prichystala aj pre Johana a bola som zvedavá, čo si pripravil on pre mňa. Dostala som veľkú tašku, v ktorej som mala všetky darčeky pokope. Dostala som pletené ružové šaty, dokonca v správnej veľkosti, rolák s krátkymi rukávmi (o veľkosť väčší, ale nikdy som mu to nepovedala) a škatuľku. Keď som ju chytila do rúk, tak sa mi strašne rozbúchalo srdce, otvorila som ju, a čo bolo dnu? Chvíľka napätiaaaaaaaaaaaaaaaaa ... náušnice. Strieborné náušnice v tvare srdca. Sama by som si ich dobrovoľne asi nekúpila, ale keďže boli od neho, páčili sa mi, najmä, keď to boli srdiečka.

Potom sme sa venovali jeden druhému, pozerali sme televízor, rozprávali sa, ... proste leňošili.

SILVESTER

December je plný sviatkov, a tak sme sa nevyhli ani my Silvestru a Novému roku. Oba dni sme strávili spolu. Problémom bolo to, že som nechcela nechať moju Murku samú doma a len tak. Keďže mal Johan mnoho „priateľov“ , ale aj priateľov, našiel sa medzi nimi zverolekár. Poprosila som teda môjho najlepšieho priateľa, aby mi kúpil tabletky. Ja sama nemám rada všetky tie petardy, buchoty, ... Keď to vadí mne, je logické, že to vadí nielen mojej mačke, ale aj ostatným domácim miláčikom.

Samozrejme, že žijem na dedine, po ktorej nenasleduje nič, už len koniec sveta. Nájsť inteligentného človeka je veľmi obtiažne. Aby toho nebolo málo, bývame v „centre“ dediny, kde teda vrcholia všetky „žúrky.“ O buchoty, výkriky tu miestami nie je núdza. Johana som teda s jasnými pokynmi poslala za kamarátom. Napísal mi, že má pre Murku nejaký gél. Naštvala som sa, pretože som chcela tabletky a nie gél, ale potom mi vysvetlil, že gél je lepší. Viac som neprotestovala. Gél bol natiahnutý v striekačke, aby som ho mohla vpichnúť do jedla. Keď sme sa spolu opäť stretli, tak sa mi posťažoval, že sa ho mamina doma pýtala, či berie drogy (hahaha). Chúďatko moje. Keď jej vysvetlil o čo ide, bolo po všetkých podozreniach súvisiacich s drogami. Murinke som teda do jedla vpichla gél, potom šla na vlak a bola s milovaným.

Počas sviatkov sa vždy snažím obliecť čo najlepšie. Na Silvestra som si obliekla čierne legínové nohavice s vysokým pásom, čierne tielko a na ňom som mala čipkované tričko bielej-smotanovej farby, náušnice som si dala zlaté visiace, vlasy som si nakulmovala. No jedným slovom kočka (koniec módneho okienka, za svoj outfit by som si dala 10/10). Keď som dorazila k Johanovi a vyzliekla sa z bundy, vyzula z čižiem, tak som v plnej paráde nabehla za mojou láskou. Keď ma uvidel, zostal prekvapený, usmial sa, pritiahol k sebe a pobozkal.

Niečo sme si ukuchtili, aby sme nezomreli od hladu, spravili si tortu, ktorú vedia spraviť snáď všetci, tzv. nepečená torta. Piškóty, ktoré tvoria gro celej torty nám akosi chýbali, preto Johan odbehol do obchodu a kúpil balík piškót. Keď sme mali všetko, čo bolo treba, pustili sme s vyhrnutými rukávmi do nepečenia torty. Nakoniec sme tortu ozdobili čokoládovým nápisom PF 2014. Mali sme všetko, čo sme potrebovali, mohli sme vyraziť do mesta na džús a pred polnocou sme sa vrátili na byt.

V ten večer, alebo skoro noc sme si spravili prvú spoločnú fotku. Nemám rada fotenie, tak preto až v ten večer. Musím však uznať, že sme vyzerali obaja super. Fotka sa „nečakane“ ocitla na modrej sieti a dostávali sme jeden palec za druhým, s komentármi to bolo tak isto. Boli sme na byte, v pohároch nachystané pitie, postavili sme, aby sme mohli pokojne odrátať 10-9-8-7-6-5-4-3-2-1 ŠTASTNÝ NOVÝ ROK!!!! A bolo to. Nový rok. Odrátate desať sekúnd a zrazu je tu nový začiatok. Neviem ako Vy, ale ja verím na staré známe : „ako na Nový rok, tak po celý

rok.“ Logicky nám teda z tohto vyplýva, že ma čakal nádherný rok plný lásky po boku s tým naj naj naj priateľom.

Nasledujúce „ráno“, popravde to bol skôr obed, sme zostali ešte celý zvyšok dňa spolu. Bol to náš najdlhší čas strávený spolu. Nič sme nerobili, jedenie sme mali, tortu tiež, preto sme len ležali, pozerali televízor, .... a ostatné veci, ktoré robia zaľúbení ľudia.